reklama

Ako som prežil IV.

Druhý deň ráno. Najprv pri raňajkách len tak nadhodím, že toto je posledné jedlo v jedálni. Myslel som si, aký som vtipný (mali sme pred sebou ešte 2 a pol dňa), ale keby som vedel, že mám pravdu, asi by som sa nesmial.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

 Po raňajkách nástup s vecami na tri dni (tak nám bolo povedané, budeme spať v lese). Mali sme ísť na laserovú strelnicu, paintball a nakladanie so zbraňami. Všetko to bolo hneď vedľa ubytovne. Ako skupina č.1 sme mali absolvovať najprv SCATT – laserovú strelnicu To sú na zbraniach pripevnené fasa laserové snímače (mjr: „Takáto blbosť a stojí to 80 tisíc.“). Pripravené boli dva kalachy (samopal odvodený od Kalašnikova, veľmi podobný, takmer identický, prakticky totožný) a dve deviny. Polhodinku sme strieľali len tak naverímboha a nakoniec mal každý streliť súťažne 10 rán z pištole aj samopalu. Po scatt-e sa šlo na paintball. Najprv len v rámci teamu, traja na troch. Po painte sme sa mali presunúť k altánku, kde nás už čakal ďalší inštruktor a kalachy, pištole a pušky. Ukazoval nám, ako sa má zbraň držať, ako sa pri tom stojí (inštruktor Ondrovi a Lukášovi: „Vy pri tom stojíte ako tehotná žena.“), kľačí a ako sa nabíja, vybíja zbraň.  Keď sme prileteli naspäť k maringotke (maringotka bola neďaleko ohniska pod tými skalami, k nej sa ešte niekoľkokrát vrátime, ako fyzicky, tak aj v priebehu deja), čakal nás tam kapitán ***** a išiel nám ukazovať ako sa rozkladá oheň bez pomoci zápaliek (tu mi napadá, čo povedal major: „Na výcviku chlapci dostanú štyri zápalky a nôž. A to ešte musia štyri zá-palky vrátiť. To majú, len keby mali zamrznúť.“ My sme potom príbeh upravili na: „Vojak dostal nôž a štyri zápalky, a mal vrátiť dva nože a šesť zápaliek.“). Keď sme dokončili hase-nie čerstvo nakladených ohňov, opäť k maringotke, kde sme dostali „jedlo“ (balíček s konzervou sardinkovou, trenčianske párky a perník a kofilu). Po jedle major zvolal nástup a dal sa do ukazovania prístreškov, aké sa vyskytujú v okolitom lese. Potom sme mali každá skupina postaviť svoj vlastný, buď celá skupina jeden, alebo kto ako chcel. Tak my sme si samozrejme postavili celá skupina jeden. To bol opäť dobrý folklór. Spať sa šlo okolo devia-tej, no my sme ešte diskutovali a rehotali sa asi do takej dvanástej. Ráno sme vstali už o šiestej, lebo Lukáš povedal, že je sedem (grrrr). Zbalili sme sa, podľa pokynov zbúrali prístrešok a okolo siedmej, krátko po zaznení signálu (major pískal na píšťalku ako Micheľ), bol nástup pri maringotke (kde inde). Mali sme sa vydať peši naspäť smerom k ubytovni, ale s tým, že asi po dvoch km budeme na strelnici. Samozrejme že z tých dvoch boli nakoniec štyri. Ale nevadí. Došli sme tam, dali nám vatu, nech si ju napcháme do uší. Potom sme išli postupne strieľať, ani nie po skupinách. Len tak, chaoticky. Najprv z pištole. Tri rany nástrel, k terču, zalepiť. Potom desať rán cvične, k terču, zalepiť a nakoniec desať rán na body, k terču, zrátať a nadiktovať a zalepiť.
 Z pištole som mal asi 78 bodov a rad bol na samopale. To sa strieľalo z pokľaku. Tam som mal lepšie (95). Ale Ondro, hotový sniper, mal nástrel tri desiatky, ale naostro mal 9 krát de-siatku a raz sedmičku. Keby sa bol sústredil, mohol mať stovku. :) A nakoniec malorážka, puška, tiež z pokľaku. To sme mali len 5 rán a bolo treba zostreliť tri nábojnice. Tak som nedal ani jednu. Potom som sa dozvedel, že bolo treba mieriť trochu pod. No tak kašlem ja také pušky. Ale tá naša Peťa, tak tá dala dolu všetky a ešte jednu tomu vedľa. Náš team aspoň trochu oprášila od hanby. Po streľbe nás poslali na jednu lúku, kde sme čakali psovodov so psami. Došlo auto, vystúpili nabúchaní chlapi s nápismi „Vojenská polícia“ a asi päť psov. Najprv nám asi hodinu rozprával. Potom sa pýtali, kto chce absolvovať útok psov. Tak asi polovica z nás zodvihla ruku. Prvá šla Peťa, po nej ja. Obliekli nás do takého mundúru, v ktorom sa nedalo ani hýbať. Najprv sa simuloval statický zákus. Psovi som nastavil ľavú ruku. V pravej som mal taký smiešny gumený nôž, ktorým som mal psa „zneškodniť“. Pes sa zakusol do ľavej ruky a pravou som ho „bodal“ nožom do krku a hrude. Celkom sranda jak som ním mixloval doľava, doprava. Jemu sa to asi náramne páčilo. Na to jeho pán mi povedal, aby som sa nehýbal. Tak som sa hýbať prestal, on zavolal psa a ten relatívne pokojne odišiel k nemu. Nasledoval môj útek a po chvíli pustili psa. Ten ma hravo dobehol behom pár stotín sekundy (keďže som mal na sebe ten nemožný oný) a zakusnutím sa do podlaktia ma zhodil pekne na zem. Tak som tam ležiac ešte bojoval so psom a potom ho zase zavolali preč. Škoda, práve ma to začalo baviť.

Juraj Sláva

Juraj Sláva

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

To, kto sme, hladame cely zivot. Dozvedame sa to bud prilis neskoro na to, aby sme nieco zmenili, alebo vobec. Zoznam autorových rubrík:  Bežné veciAko som prežilFilmovy klub

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu