Juraj Sláva
Ako som prežil VII. - koniec
Posledný deň ráno - vstať, najesť sa, pochodom vchod na "Vododrom". To je taký umelý kanál plný vody.
To, kto sme, hladame cely zivot. Dozvedame sa to bud prilis neskoro na to, aby sme nieco zmenili, alebo vobec. Zoznam autorových rubrík: Bežné veci, Ako som prežil, Filmovy klub
Posledný deň ráno - vstať, najesť sa, pochodom vchod na "Vododrom". To je taký umelý kanál plný vody.
Ako sme tak sedeli v trmácajúcom sa aute, zrazu výbuch niekde pri kolese. Dvere sa rozrazili, dnu nakukol kukláč, párkrát vystrelil z kalacha a reval na nás: „Na zem, ku..y, na zem! Toto je prepad, ste zajatí!“
Keď si psov vyskúšali všetci, bol nástup. Áno, tam, kde si myslíte. Major nám povedal, že budeme spať túto noc každý sám. Tak sme sa rozpŕchli po lese, hľadajúc čo najvhodnejší úkryt. Nabudúce sa dozviete: * prečo na nás kukláči strieľali * aká "zábava" je niesť raneného cez močiare (je to v topánke a hýbe sa to...)
Druhý deň ráno. Najprv pri raňajkách len tak nadhodím, že toto je posledné jedlo v jedálni. Myslel som si, aký som vtipný (mali sme pred sebou ešte 2 a pol dňa), ale keby som vedel, že mám pravdu, asi by som sa nesmial.
Keďže je pondelok, dnes je článok mierne kratší. Ale zajtra Vám prinesiem ďalšie pokračovanie. :) Po večeri bol okamžite nástup zas pred ubytovňou. Tu si nás od majora „prevzal“ iný inštruktor, s ktorým sme išli na prekážkovú dráhu. Tá bola 800m dlhá a pozostávala z 18 prekážok:
A tu sa to konečne začína. Po príchode na Lešť nás rozdelili do izieb po troch. (v nasledujúcich dieloch Vás čaká: *paintball, útok psov, spanok pod hviezdami...)
Všetko sa začalo kedysi vo februári. V školskom časopise som našiel inzerát cez celú stranu, že minister obrany vyhlasuje literárnu súťaž na tému „Misia slovenských vojakov mojimi očami“. Nedalo mi to, tak som si nechal ten časopis otvorený na danej strane, aby som na to nezabudol. Avšak, tempus fugit ako voda, a tak sa predo mnou nakopili veci, že som nevedel, ako sa volám.